Takto nejako reaguje pospolitý ľud keď sa odomňa dozvie, čo študujem. Je to podobná situácia ako keď sa ma v Londýne pýtajú "Whats new in Czechoslovakia?" (aj keď zrovna v mojom prípade je tá otázka v nadnesenom význame v poriadku). Obvykle odpovedám, že máme nového kráľa, inak nič. Pokiaľ ale ide o balkán, konkrétne juhoslovanský priestor, rád by som uviedol veci na pravú mieru. Posledný konflikt na území bývalej Juhoslávie (dnes Slovinsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko, Macedónsko, Čierna Hora, Kosovo) odoznel ešte na konci minulého tisícročia a dnes je už tamojšia infraštruktúra (až na výnimky) stabilizovaná. Po tomto krátkom úvode sa teraz pokúsim v jednotlivých kapitolách popísať špecifické rysy a rozdiely.
ĽUDIA
Myslím, že učebnicové frázy o pohostinnosti si môžme odpustiť - tie ma popravde už dosť iritujú a zaváňajú turizmom. Keď sa človek prejde v nejakom z väčších balkánskych miest, nebude mať v pätách klony z T-mobile s doskami v rukách a s úsmevom stočením v tom správnom uhlu, presne podľa projektového manuálu. Ba dokonca ani naoko nesmelá školáčka s mikroténovým sáčkom v ruke po ňom nebude chcieť stokorunu na hladujúce deti vo Východnom Timore. V reštaurácii vám tiež nikto neúčtuje turistickú prirážku 200% (viz Praha), alebo päť korún za pohár čistej vody. O neúmerne nižšej spotrebnej dani na tabak a alkohol ani nehovoriac. Na balkáne sa vám stane často (ak teda nie ste chronický introvert), že sa na ulici zakecáte nečakane s hocikým - samozrejme v závislosti od vašej jazykovej pripravenosti (znalosť angličtiny je tam však tiež skôr samozrejmosťou, než ojedinelosťou). Rozdiel medzi tykaním a vykaním v bežnej spoločnosti tam tiež nikto zvlášť pozorne nesleduje. Živá hudba, tanec a spev patrí k balkánskym kafanam rovnako ako jukebox a herný automat k našim krčmám. A keď si neskoro večer skočíte po cigarety do najbližšej trafiky, tak na vás nevyskočí cigán s epic hláškou "Nemáš päť korún?", ale skôr veselý, družiaci sa ľud na ceste domov.
DOPRAVA
Cestná premávka je špeciálna kapitola. S predpismi sa to totiž vôbec nehrotí. Otáčať sa o 180° uprostred cesty je vec vzájomného pochopenia. Prednosť v jazde sa tiež dá vykomunikovať tichým dvojzatrúbením (neviem prečo, ale tam tie klaksóny znejú úplne inak než u nás!). Všetko funguje ako jedno veľké mravenisko. Ako jeden národ. Kde je rozum a spolupatričnosť, tam netreba šikanovať paragrafmi. Ešte keď som býval v Brne nad jednou z najrušnejších križovatiek (Úvoz), tak som z balkóna odpozoroval nespočet agresívnych vodičov a dopravných nehôd. A z jara tam zvyklo byť na ceste oranžových čiar pomaly viac, než tých bielych. Skrátka - ľudia sú na balkáne pri jazde omnoho viac uvedomelí (z časti aj kvôli miestami nevyhovujúcim cestám) než u nás.
PENIAZE
Ako som už načrtol vyššie, za niektoré druhy tovaru zaplatíte dvoj až trojnásobne menej než u nás, za iné je však cena zrovnateľná, výnimočne aj vyššia. Napríklad v Srbsku 5 korún za panák (0,03) domácej rakije, alebo 7 korún za veľkú kávu celkom poteší. V kafanách navyše zvykne panovať výrazne odlišná atmosféra, než v našich pohostinstvách. Domáci tam chodia ako z predsiene do obývačky a cudzinci sa dočkajú priateľského privítania a družného jednania. Žiadne explicitné vymáhanie peňazí z turistov. Práve naopak, každý sa ochotne o všetko (okrem manželky) delí. A ešte jedna poznámka k fotografii - keď si objednáte trojkový panák, príde vám poldeci ktoré je trochu pod mieru, takže asi tak :D
Pokračovanie nabudúce.
Komentáre
HELP
tesim
Termín kafana
dik
No džezva